Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Matúš – Po sobote


Martin Luther

„Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako bol povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. A choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám.“
Evanjelium podľa Matúša 28, 1 – 7

Obidva anjelove príkazy sú potešiteľné

Prvý je, aby sa nebáli, ale radovali sa tomu, že Kristus vstal.

Druhý, aby vzkriesenie nedržali v tajnosti, ale ponáhľali sa a zvestovali ho učeníkom.

Oboje je veľmi radostné. Lebo keď anjel najprv vraví: „Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal…“ Tým je povedané toľko, akoby povedal: Čo ste vy za nerozumné, že sa hrozíte a bojíte? Veď Kristus žije a vstal z mŕtvych. Preto sa patrí, aby ste boli veselé a nič sa netrápili. Lebo Kristus žije k vášmu dobru, aby ste sa Ním potešovali a Ním boli chránené pred každou núdzou.

Vyplýva to z charakteru reči: Kto sa nemá báť, ten má byť veselý a dobrej mysle a očakávať a dúfať len v to najlepšie. Ale kto sa bojí, ten očakáva niečo horšie, to, čo nechce, aby ho postretlo. Tak vidíme, že kto sa bojí kata, smrti, hriechu a hnevu Božieho, u toho niet žiadnej radosti ani nádeje, ale iba smútok, starosť a nepokoj. U vás to už tak nemá byť, hovorí anjel, lebo Kristus vstal. Tešte sa Kristovým vzkriesením proti diablovi, hriechu, smrti a peklu. Keby nám títo nepriatelia ešte mohli škodiť, nebolo by možné, aby sme sa nebáli.

Druhý príkaz sa nezdá rovný tomu prvému, a predsa má ten istý zmysel, keď anjel hovorí ženám, že sa majú ponáhľať a zvestovať učeníkom, že Kristus vstal z mŕtvych. Lebo aj to je istý pokyn pre učeníkov, aby sa radovali zo vzkriesenia.

No pozrime teraz, akí sú to učeníci. Pravda, sú to úbohí hriešnici, ktorí nevytrvali pri Pánovi, hanebne Ho opustili v Jeho najväčšej núdzi. Peter Ho dokonca aj zaprel. Preto sú teraz spolu a neosmelia sa ukázať Židom. Ani nepomyslia, že by Kristus ožil a až teraz založiť svoje kráľovstvo. Keď ženy prídu a oznámia im, že videli Pána, keď príde aj Šimom Peter, aj tí dvaja z Emauz, nikto tomu nechce uveriť a považuje to za bájku.

Dokonca keď príde sám Pán a ukáže im ruky aj nohy a nechá sa ohmatať, nechcú veriť, že by to bola pravda. Keď anjelovi tak veľmi záleží na tom, aby sa zvestovalo Kristovo vzkriesenie učeníkom, celkom poníženým v nevere a zlom svedomí, to je istý znak, že Kristus Pán vstal k potešeniu úbohých, maloverných, áno, takmer celkom neveriacich, aby u Neho našli pomoc a ochranu. Preto, keď budeme v podobnej slabosti, hriechu a nevere, nezúfajme ani si nemyslime, že nás Kristus nechce.

Poučme sa z toho, že k potešeniu takýchto mdlých, úbohých, biednych hriešnikov prichádzajú z neba anjeli a cez ženy oznamujú, aby sa dozvedeli, že Kristus vstal, aby mohli z toho čerpať potešenie a radosť. Tam, kde je Kristovo zmŕtvychvstanie, tam musí byť útecha, radosť a dobré svedomie. Tam už nieto ani smrti, ani hriechu, ani hnevu Božieho.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © 2021 Všetky práva vyhradené.