Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



História nášho zboru


Michalovce a okolie patrili k miestam, kde reformácia našla ohlas a prívržencov už v 15. storočí, keď husitské vojská dobili michalovský hrad (1473). Zemepán Matej Sztaray významne napomáhal reformačným snahám. Tak vznikol v Michalovciach prvý protestantský cirkevný zbor na Zemplíne, ale výsledkom týchto snáh bol aj kostol v Starom. Posledným evanjelickým kňazom v Michalovciach bol Ján Braxatoris, ktorý tu pôsobil za vlády Leopolda I., kedy došlo ku krutému prenasledovaniu evanjelikov v rozmedzí rokov 1671 – 1681. Vtedy bol ostrihomským arcibiskupom Szelepcsényi, ktorý dal predvolať do Bratislavy skoro všetkých evanjelických kňazov a učiteľov. Boli postavení pred mimoriadny súd, časť z nich bola odsúdená do vyhnanstva, iní do väzenia, odkiaľ boli predaní do Talianska na galeje. Kostoly evanjelikom v Michalovciach a Starom boli odňaté.

Po tolerančnom patente Michalovská evanjelická cirkev neožila a tak hŕstka veriacich našla útočisko v Pozdišovciach, ktoré boli centrom náboženského života. Mali početné fílie a rozsiahlu diaspóru. K diaspóre po roku 1918 patrili aj Michalovce s niekoľkými rodinami. Do Michaloviec prichádzajú učitelia, úradníci a remeselníci zo stredného a západného Slovenska, medzi nimi aj evanjelici, takže ich počet duší sa zakrátko zvýšil na 50 a v roku 1938 na vyše 80. Vtedy sa začali odbavovať služby Božie v meštianke za účasti pozdišovského farára J. Krčméryho i jeho nástupcu Júliusa Barča Ivana. Po príchode Juraja Králika z Košíc za riaditeľa mestskej sporiteľne, ktorý sa ujal vedenia diaspory sa začína uvažovať o premene na fíliu. Aj keď konvent Michalovskej diaspory 15.10.1939 schválil návrh na pripojenie diaspory ako fílie k pozdišovskému cirkevnému zboru, pre rôzne príčiny sa to potvrdilo až 27.2.1944 schválením štatútu na výročnom konvente v Pozdišovciach. Po skončení druhej svetovej vojny kedy mal filiálny zbor už okolo 300 ľudí sa začalo uvažovať o vytvorení samostatného cirkevného zboru.

Na mimoriadnom konvente 15.5.1946 bol prijatý návrh pretvorenia fílie na samostatný Evanjelický augsburského vyznania misijný zbor v Michalovciach. Konečne nadišiel slávnostný deň, historický medzník v živote Michalovských evanjelikov. Dňa 27.4.1947 bola v Michaloviach za účasti veľkého zástupu veriacich (ktorých privážali nákladnými autami) slávnosť utvorenia samostatného cirkevného zboru. Slávnostného aktu sa zúčastnil generálny biskup Dr. Vladimír Čobrda. Slávnosť sa konala vo veľkej sieni vtedajšieho MNV, lebo v tom čase sme ešte nemali svoj Svätostánok. 20. November 1949 sa stal druhým významným dňom nášho zboru, dňom posvätenia chrámu Božieho s obrovskou húževnatosťou a obetavosťou bol postavený rekonštrukciou bývalého grófskeho skleníka . S vďačnosťou spomíname mená tých, ktorí pred 60-timi rokmi viedli cirkevný zbor. Okrem dozorcu Juraja Králika to boli bratia Melcerovci Mikuláš a Jozef, sestra Karlovská a bratia Sopoci, Ruttkay, Dr. Varsik, Pakán, Vortrubec, Fiačan, Nosko a Ficek. Vo funkcii zborového dozorcu sa následne vystriedali od roku 1953 Mikuláš Melcer, od roku 1958 Jozef Pakán, od roku 1969 Samuel Roško, ktorý v tejto funkcii pôsobil vyše 20 rokov a po ňom po dobu šiestich rokov Dr. Rozsypal.

Vytvorenie misijného cirkevného zboru bez definitívnej kňazskej stanice malo za následok častú výmenu kňazov. Od roku 1947 do roku 1954 tu postupne pôsobili brat Kušnier, brat Kramer, brat Agnes, brat Horňan, brat Pališín, brat Moncol, brat Sleziak a brat Albíny. Za pôsobenia brata Pavla Pališína bola posviacka chrámu Božieho. Po rozhodnutí o zriadení definitívnej kňazskej stanice v roku 1954 bol za prvého riadneho farára zvolený brat Ľudovít Muntág, ktorý tu pôsobil vyše 34 rokov. Po zmene politických pomerov sa nepodarilo darovaný a zrekonštruovaný skleník dostať do vlastníctva zboru. Bolo vydané užívacie povolenie na dobu 10 rokov. Nároky zemplínskeho múzea po uplynutí desiatich rokov na skleník sa darilo bratovi Muntágovi úspešne oddiaľovať a tak k odobratiu kostola ktorý slúžil reformovanej cirkvi nikdy nedošlo. V roku 1958 bola vyriešená záležitosť na odkúpenie farskej budovy v Michaloviach na ulici Fraňa Kráľa. V roku 1988 bola prevedená generálna oprava a maľba budovy kostola. Brat Muntág pôsobil v dobe útlaku štátnej moci, kedy sa počet členov zboru znižoval. No aj napriek tomu sa mu s pomocou Božou darilo zbor stabilizovať. Po jeho odchode v septembri 1988 po dobu jedného roka zastupoval farárske miesto s ochotou a veľkým zanietením brat Plachtinský pozdišovský farár začo sme mu veľmi vďační. Koncom roku 1989 za čas tu pôsobil z mladšej generácie farárov brat Jaroslav Matis. Po ňom nastúpil v poradí ako druhý riadny farár cirkevného zboru brat Ján Meňky.

Po roku 1989 sa začal kostol naplňovať a svojou kapacitou už nepostačoval. Po prestavbe farskej budovy a zriadení zborového domu sme zaznamenali zlepšenie práce na poli duchovnom. Práca s deťmi, pravidelné biblické hodiny a činnosť zborového spevokolu. Z iniciatívou brata farára sa započalo s prípravou výstavby nového kostola. Po vypracovaní a schválení štúdie výstavby nového kostola nasledovala projektová dokumentácia zavŕšená vydaním stavebného povolenia a kúpou stavebného pozemku vďaka pochopeniu mestského zastupiteľstva sme zaznamenali tretí historický významný deň nášho zboru 13. septembra 1996 posvätením základnej dosky novostavby chrámu Božieho. Výstavba prebieha už 13 rokov vďaka Bohu s vierou a trpezlivosťou sme prežívali starosti ale aj radosti. Z rozhodnutia zborového presbyterstva sme započali 19. novembra 2006 pravidelné služby Božie v našom novom svätostánku v budove oficiálne neposvätenej ale slúžiacej na miesto spoločného zhromažďovania veriacich nášho cirkevného zboru. Bolo to práve 37 výročie posviacky starého kostola, vzácnej to budovy, ktorá už doslúžila a stala sa históriu na ktorú s láskou budeme spomínať. Prvé služby božie sa konali za neprítomnosti zborového farára Jána Meňkyho, ktorý bol služobne vzdialený. Slovom Božím poslúžila sestra Kordošová zborová farárka nášho bývalého matkocirkevného zboru v Pozdišovciach. V tento deň sa začalo obdobie posväcovania svätostánku slovom Božím až do doby slávnostnej posviacky dňa 25.októbra 2009, ktorá bola oficiálnou ale nič nezmenila na naplňovaní 27. žalmu: Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem; môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v jeho chráme.


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © Všetky práva vyhradené.