Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



MY SME TU DOMA


MY SME CIRKEV!!! ECAV JE NÁŠ DOMOV!!!

Milí bratia, milé sestry,

stále viac a viac mi píšete a telefonujete, že už bolo dosť slov, že sa už toho dosť popísalo, že je potrebné prejsť k činom. Píšeme, odkrývame finančné kauzy, vieroučné zavádzanie, pokrytectvo, neschopnosť, nekompetentnosť súčasného tzv. vedenia ECAV. Nič nepomáha. Ľudí sa nehanbia, Boha sa neboja. Sme si vedomí toho, že sú to „olejoví ľudia“ − rezistentní. Musia sa udržať za každú cenu, aby pravda nevyšla najavo a čím dlhšie bola zakrytá a ututlaná.

MY SME TU DOMA!

Chceme vás ubezpečiť, vás, luteránov a luteránky telom i dušou, že − tak ako vy − ani my sa nemienime vzdať a ustať v tomto vážnom zápase o pravdu evanjelia Kristovho, aby ono panovalo v ECAV, a nie hierarchické konštrukty, s ktorými sa naši predkovia vo viere vysporiadali už pred 500 rokmi.

Chceme ísť do akcie. Neustaneme. Protestné zhromaždenia za odstúpenie podvodne zvolených na Hodžovom námestí s „procesiou“ cez Palisády a Panenskú ulicu boli už organizačne pripravené. Žiaľ, vstúpili do platnosti pandemické opatrenia a zákaz zhromažďovania.

Súhlasíme s vami, ktorí hovoríte, že už nestačí iba písať, že je potrebné ísť do akcie. Rozumiem v tomto kontexte aj premýšľaniu a iniciatíve oddeliť sa od súčasného „vedenia“ − nekompatibilného s Augsburským vyznaním a neochotného transparentne nakladať s našimi peniazmi − a vytvoriť priestor pre evanjelikov, ktorí skutočne, nie iba formálne chcú byť evanjelikmi podľa Augsburského vyznania.

MY SME V ECAV DOMA!

Milé sestry, milí bratia, uvedomme si, že my sme v ECAV doma. My vyznávame a snažíme sa žiť jej hodnoty. Oni odišli. Vieroučne sú preč. Odtrhli sa od ECAV. Stratili kontakt so životom v cirkevných zboroch. Nepoznajú súčasnú sociálnu situáciu. My nemáme prečo odchádzať. ECAV je naším duchovným domovom. Tu sú naše korene. Tu sme pokrstení. Tu sme boli konfirmovaní. Tu pristupujeme k Pánovmu stolu. Sem nás Pán Boh postavil a verím, že nás aj vystrojí, aby sme tento zápas, túto skúšku dotiahli do víťazného konca.

ECAV − TO SME MY!

ECAV − to ste vy, ktorí poznáte jej duchovné hodnoty, ktorí máte v centre svojho života Pána Ježiša Krista a ste ochotní Ho poslúchať za každých okolností.

ECAV − to sme my, ktorí pokračujeme v živej tradícii reformátorov, mučeníkov, ktorí boli ochotní trpieť a postaviť sa na odpor protireformačným útokom. Protireformačný boj pokračuje i dnes. Sme jeho svedkami. Nemôžeme sa zmieriť s návratom späť − k predreformačným praktikám. Keď slepý prevezme úlohu vedúceho, nemôže sa to skončiť nijako ináč, ako tragédiou. Nenechajme sa zavádzať!

Lož a klamstvo, vyhrážky a zastrašovanie, zosmiešňovanie nemôžu mať miesto ako pracovný nástroj v komunikácii „vedenia“ ECAV vo vzťahu k cirkevným zborom a jednotlivým členom.

V ECAV všetka moc pochádza z cirkevného zboru, ktorý má všetky znaky cirkvi. To vie každý evanjelik, žiaľ, nie väčšina synodálov na poslednej synode. Čo sú to za evanjelici? Z ktorých zborov pochádzajú? Koho zastupujú? Koho záujmy presadzujú? Treba zverejniť ich mená. Pýtať sa ich. Aká je ich viera? Aká je ich znalosť evanjelickej vierouky? Skoro všade sú tie isté mená. Malá skupina ľudí s mnohými funkciami, z ktorých viaceré sú v konflikte záujmu, nám zavádza ECAV a obracia ju dole hlavou. Domysleli dôsledky svojho hlasovania? Likvidovať, zlučovať zbory − to má byť progres v živote ECAV? To má byť skvalitnenie služby veriacim? Rímskokatolícka cirkev sa drobnými krokmi vyslobodzuje zo stredovekého marazmu − a nás sa tu ktosi pokúša zatiahnuť späť do stredoveku!

ECAV − TO SME MY, cirkevné zbory, a je potrebné žiadať, aby financie, ktoré štát dáva ECAV, išli do ECAV, teda do cirkevných zborov, kde žije cirkev. Tam sa koná misia i diakonia. Oni sú tu pre nás, nie my pre nich.

Každý zbor má vedieť, koľko financií dostala ECAV, koľko si nechali a spotrebovali úradníci na úradoch, koľko strovila neviditeľná diakonia. Ľudia, ktorí klamali vo voľbách, nemôžu spravovať naše peniaze!

V ECAV je ťarcha misijnej služby na pleciach duchovných. Podľa Augsburského vyznania môže verejne vyučovať iba riadne povolaný, ordinovaný duchovný, resp. duchovná. Učíme o všeobecnom kňazstve. To sa vzťahuje na vyučovanie v rodine a mimo verejného vyučovania.

Ide súčasnému vedeniu o misiu v duchu ECAV? Ak by išlo, tak by nezvyšovali platy len úradníkom a neschvaľovali by si až 100 % odmeny, a pritom nariekali, aký majú problém zaplatiť kaplánom do zákonnej minimálnej mzdy a farárom neadekvátne nízku mzdu. Ide o misiu, život v cirkevných zboroch − alebo o pohodlie, luxus, prezentovanie sa úzkej skupiny funkcionárov? V súčasnej situácii, keď sa znižujú platy duchovným a je otázne, či zostanú financie na platy farárov, napriek tomu, že od štátu prišlo viacej peňazí, investovať vyše 100 000 eur do biskupských áut je výrazom necitlivosti a nesolidarity. V súčasnej situácii plánovať na jednorazové podujatie 80 000 eur je znakom záľuby v predvádzaní sa, nie znakom serióznej, systematickej služby v cirkevných zboroch.

Financie majú v prvom rade zabezpečiť službu a poslanie ECAV: zvestovanie evanjelia a prisluhovanie sviatostí − a to sa deje v cirkevnom zbore, nie na biskupskom úrade. Ak je toto zabezpečené, potom sa môžeme pozerať, či sú peniaze navyše a či si môžeme dovoliť luxus na biskupských úradoch.

S ľútosťou musím skonštatovať, že súčasné nelegálne „vedenie“ ECAV nemá jasno v poslaní a prioritách ECAV. Je veľmi smutné, že u nich nevidíme ochotu „utiahnuť si opasky“, ale − podobne ako v štáte − aj oni používajú primitívne riešenie: zvýšiť dane, vyžmýkať ľud.

Súhlasím s tým, že je potrebné sa postaviť na vlastné nohy a nespoliehať sa pri financovaní ECAV na štát. Ako vnímam súčasnú ekonomickú i politickú situáciu v spoločnosti, myslím, že onedlho budeme „oslobodení“ od tejto dotácie.

Milí bratia a milé sestry, v cirkevných zboroch je potrebné zomknúť sa okolo svojho duchovného či duchovnej. Premýšľajte nad zabezpečením režijných nákladov v cirkevnom zbore a hľadajte spôsob financovania platu svojho farára. Treba vážne debatovať a dohodnúť sa, za akých podmienok je dotyčný farár ochotný u vás slúžiť. Nemôžeme sa spoliehať na toto „vedenie“. Ich riešením je zvyšovať dane, vyhrážať sa, zlučovať zbory, prepúšťať farárov, uzurpovať si moc nad cirkevnými zbormi, disciplinárne stíhať veriacich za iný názor, ktorý je kritický, a ponižovať ich.

Nemajú koncepciu. Zlučovať zbory znamená likvidovať zbory, mať prebytočných farárov. Likvidovať spoločenstvo, ktoré sa chce zhromažďovať a mať svojho duchovného pastiera, len kvôli peniazom je antikristovské dielo.

Verím, že evanjelici augsburského vyznania v cirkevných zboroch majú zdravý úsudok a sebavedomie a že toto feudálne vymáhanie peňazí pod hrozbou likvidácie − zlučovania cirkevných zborov − sa skončí fiaskom. Akoby sme vyhrážania a vynútenej dobrovoľnosti nemali dosť aj mimo cirkvi v súčasnej spoločnosti!

MY SME CIRKEV A MY SME TU DOMA!

Dovolím si upriamiť vašu pozornosť pri hľadaní modelu do budúcnosti na našich evanjelikov a. v. žijúcich na Dolnej zemi v Srbsku. Zo Slovenska odišli pred vyše 200 rokmi a v izolovanom prostredí zachovali živé tradície aj hodnoty ECAV. Neprešli až takým deformačným tlakom ako my na Slovensku zvonku ani zvnútra. Je dobré všimnúť si, ako táto cirkev funguje.

Cirkevný zbor je právnym subjektom v plnom zmysle slova. Nikto im nenahovára, že sa „dobrovoľne“ vzdali právnej subjektivity v prospech nejakého feudála, ktorý koná v rozpore s vôľou a so záujmami cirkevného zboru.

Biskup požíva štandard primeraný možnostiam cirkvi. Má svoj cirkevný zbor, ktorému slúži, a ak je potrebné, slúži v rámci celej cirkvi.

Senior je služobník, ktorý občas organizuje misijné podujatie pre viacero cirkevných zborov.

ECAV na Slovensku údajne chýba 1,5 milióna eur. Ktosi spočítal, že zrušením biskupských úradov by ECAV ušetrila značnú sumu, nehovoriac o prenájmoch týchto priestorov v centre Zvolena, Prešova a Bratislavy. Donedávna sme žili aj bez platených úradníkov na seniorských úradoch. Peniaze tu sú, len kde sú priority? Chceme bujnejúci administratívny aparát − alebo život cirkvi v cirkevných zboroch a jeho zabezpečenie?

MY SME CIRKEV. V evanjelickej cirkvi všetky nadstavby majú služobnú funkciu. Seniorát nebude existovať bez zborov. Pokiaľ neslúži zboru, je zbytočný. Vo Východnom dištrikte po odchode biskupa Mišinu sme vyše roka nemali dištriktuálneho biskupa a život v zboroch to nijako neovplyvnilo. Skoro nikomu nechýbal. Nehovoriac o terajšom generálnom biskupovi, ktorý má reprezentovať všetkých evanjelikov, avšak namiesto o Ježišovi Kristovi verejne na celé Slovensko hovorí o psovi gúľajúcom snehovú guľu. Je to nepotrebný až kontraproduktívny „luxus“.

My v cirkevných zboroch sme cirkev. Odoláme kukučej praxi vyhadzovania z grémií ľudí, ktorým ide o ECAV. Odoláme zastrašovaniu a zosmiešňovaniu všetkého, čo je luteránske a časom osvedčené, a implantovaniu do ECAV, ako hovoria Nemci: „viši vaši“ a Slováci: „miš-maš“ foriem, ktoré nenahradia obsah evanjelia.

Keď som bol ešte študentom teológie, staručký kolega ma poučoval: Je veľmi zlé, keď farár kradne. Je veľmi zlé, keď farár má frajerky, ale najhoršie je, keď učí falošné učenie.

A ešte horšie je, keď súčasný zbor biskupov, strážca učenia, nemá jasno v učení podľa Augsburského vyznania.

Dodnes sa neozvali, dodnes som od nich nezaregistroval protest proti bludu, ktorý prijal osobitný senát a je uverejnený v zbierke našich zákonov. Bludu o hierarchii v ECAV. Bludu o nepostihnuteľnosti generálneho dozorcu. Podľa uznesenia osobitného senátu totiž len jemu rovný alebo od neho vyšší ho môže žalovať alebo napomínať. Ibaže nemá vo svojej funkcii seberovného…

Vyznávanie hriechov predkov, aké sme videli v priamom televíznom prenose, Augsburské vyznanie nepozná. Kto bol zodpovedným duchovným garantom toho podujatia?

Naša cirkevná agenda nepozná obnovovanie manželských sľubov v priamom prenose, dokonca pri pokryteckom nedodržiavaní hygienických predpisov v čase, keď do zborov prišla výzva, aby sme boli príkladom v dodržiavaní týchto predpisov. Tie asi platia iba pre ľud. Papaláši môžu prísť aj pozitívni do parlamentu, aj konať synodu v čase, keď sú všetci ostatní zavretí. Nie je to dobrý príklad. Je to obyčajné pokrytectvo a neprimeraná dôležitosť.

MY SME TU DOMA! Bratia a sestry, v tomto pandemickom čase vráťme Bibliu, spevník, katechizmus, Augsburské vyznanie na stôl v našich domácnostiach. Tak to bývalo, tak nech je to aj teraz. Rodičia, deti a konfirmandi, majme čas na spoločnú modlitbu. Na spoločné štúdium Božieho slova i katechizmu. Volajme si, povzbudzujme sa. Šírme evanjelium!

Táto skúška je len dočasná.

Nechceme vytvárať novú cirkev. Sme vďační Bohu za čisté učenie ECAV založené na Pánovi Ježišovi Kristovi a na Jeho evanjeliu. On je jej Hlavou a On je v nej Prvý. Kto chce byť prvým a neomylným namiesto Toho, ktorý je Alfa − Prvý, ale aj Omega – Posledný, ten sa sám vyčlenil z ECAV.

Žime, slúžme, bojujme, nebojme sa!

Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je so všetkými nami. Amen.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © 2021 Všetky práva vyhradené.