Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Môj dom má byť domom modlitby, a vy ste z neho urobili peleš lotrov.


Keď sa priblížil a videl mesto, zaplakal nad ním a riekol: Ó, keby si v takýto deň poznalo aj ty, čo ti je ku pokoju, ale je to teraz skryté pred tvojimi očami, lebo prídu na teba dni, že ťa tvoji nepriatelia oboženú valom a obkľúčiac, zovrú zo všetkých strán a zrovnajú ťa so zemou, i tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia. Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby, a vy ste urobili z neho peleš lotrov. A učil každý deň v chráme. Veľkňazi a zákonníci, i poprední z ľudu, hľadeli Ho zahubiť, ale nevedeli, čo si počať, lebo všetok ľud priľnul k Nemu a poslúchal Ho.
Evanjelium podľa Lukáša 19, 41-48

Nad dnešným evanjeliom, kresťania, sme povinní s usilovnosťou uvažovať, aby sme sa naučili bázni Božej. Ono je jednou z oných desivých správ u Lukáša, a má úlohu znepokojiť naše srdcia, aby sme naň nikdy nezabudli. Lebo počujeme, aký veľký hnev a trest prišiel na Jeruzalem. Nech si teda nikto nemyslí, že ujde trestu, kto ubezpečený v zlobe rozmnožuje svoje hriechy. Lebo keď Boh neodpustil slávnemu a vyvolenému mestu, keďže majúc Božie slovo nekajalo sa, teda pamätaj na to každý, aby si včas opustil svoje hriechy a navrátil sa, inak zaiste trest a hnev ťa neminie. A tak veľký je hnev a trest, ktorý má prísť na mesto a ľud, že Kristus Pán v hĺbke srdca vzrušený, horko zaplače, lebo krásne mesto bude zrúcané a zničené, a nezostane kameň na kameni. Ach Jeruzalem, volá Pán, keby si uveriac poznalo biedu, ktorá visí nad tebou, nebolo by si spokojným, ale s plačom by si rozvažovalo, čo ti je ku pokoju, aby ti Boh ráčil byť milostivým.

Hoci iba o Jeruzaleme hovorí Pán, predsa napomína a hrozí všetkým, aby sme neboli bezpečnými a nedomnievali sa, že nám Boh odpustí, keď jeho slovom pohŕdame a nadarmo ho počúvame. Trest určite príde, ako je Boh na nebi. Vystríhajme sa preto všetkých hriechov, predovšetkým nepohŕdajme Božím slovom alebo v čase navštívenia, nežime v hriechoch, ale počúvajúc kázania sa polepšíme. Lebo trest neutečie, hoci sa oneskorí.

Nám ako príklad uvádza evanjelium výrok, ktorý vyniesol Boh na svoje najmilšie a najsvätejšie mesto Jeruzalem a na svoj vlastný ľud, lebo Jeruzalem bolo mesto príbytku i prebývania Pána Boha nášho, a ľud židovský bol ako jeho domáci. Jeruzalem to akoby polovica neba, tam prebýval Boh so svojimi anjelmi, tam bola ustanovená služba Bohu, tam žili a sú pochovaní skoro všetci patriarchovia, tam nakoniec Kristus, syn Boží prebýval, zomrel, bol pochovaný a vstal z mŕtvych, tam bol vyliaty Duch Svätý.

Svätosťou bolo preplnené mesto Jeruzalem, jemu rovného nebolo na celej zemi, ani nebude až do súdneho dňa. Avšak bez najmenšieho ohľadu na toto všetko, tak mocne stál Pán Boh na svojom slove, že svoje najmilšie mesto vydal na hanebné spustošenie, keď jeho slovo nechcelo ani prijať ani poslúchnuť. Tým menej odpustí iným mestám, ktoré sa ani porovnať nemôžu s Jeruzalemom, a iným ľuďom, ktorí Mu nie sú tak blízki ako Židia, Jeho pokrvní.

Počujúc tento príklad, pamätajme na hnev Boží, nepohŕdajme Božím slovom, a nehovorme, ako sme si zvykli: „Veď, Pán Boh nesplanie takým hnevom, aby nás káral.“ Lebo keď pre ľud, ktorý počúval jeho slovo a nepolepšil sa, zničil Jeruzalem – sväté mesto, svoju najdrahšiu perlu na zemi, že nezostal kameň na kameni, nedomnievajme sa, že nám odpustí, keď sme v tom samom hriechu. Jeruzalem zmizol z povrchu zeme, už nepoznáš miesto, kde stáli jeho domy.

Bojme sa tak Boha všetci, veľkí i malí, starí i mladí, lebo trest nás neminie, keď hrešiť neprestaneme. Máme vedieť, že Boh nás určite potresce, keď budeme ďalej hrešiť neposlúchajúc a neprijímajúc vo viere Jeho slová.

Keď trest odkladá, robí to len pre naše dobro, aby sme využili čas a prestali hrešiť. Ak však sa nepolepšíš a v trúfalosti svojej tým viac budeš nasledovať svoju svojvôľu, ani sa nenazdáš, príde na teba zlá hodina, volať budeš na Pána a nevypočuje ťa. Tak učinil aj Židom. Obkľúčenie trvalo krátko, od Veľkej noci do septembra. Až div, koľko sa tam obetovalo, spievalo a modlilo, cez dni obkľúčenia. Ale všetko nadarmo. Pán Boh nechtiac počuť, zamkol svoje uši.

Ukrýval a odkladal trest, aby poslúchajúc Jeho slovo sa polepšili a poznali čas svojho navštívenia. Ale zatvrdilý ľud sa nepoddal Pánovi. Preto sa ukryl, keď prišiel trest, a nedal sa nájsť. Stalo sa ako prorok Ozeáš hrozil Izraelskému kráľovstvu: “So svojimi stádami a dobytkom pôjdu hľadať Pána, ale Ho nenájdu: lebo odstúpil od nich.“

Zachovajme v srdci príklad, ktorý sme počuli, aby sme sa Boha báli, vediac, že trest nakoniec prísť musí. Milujme Ho tiež ako láskavého Otca, ktorý netrestá hneď, ale odkladá, aby sme sa navrátili.

Hovorme: „ Milý Otče, ty určite nenecháš hriech bez trestu, preto udeľ mi milosti a Ducha Svätého, aby som sa polepšil a ujsť mohol svojmu zaslúženému trestu.“ Kto sa kajá, nájde milosť.

Tým istým spôsobom káže apoštol Peter v 2.liste v 3. Kapitole: “Zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spasenie...“ čiže rozumejte, že je to ku vášmu spaseniu, vám ku dobrému, aby ste neboli potupení. Lebo, keby Boh trestal, ako si zaslúžime, nikto by sa nedočkal siedmeho roku.

Evanjelium nám ďalej hovorí, ako Ježiš vošiel do chrámu a začal vyháňať tých, ktorí v ňom predávali a kupovali, hovoriac:“ Môj dom je domom modlitby, a vy ste z neho urobili peleš lotrov.“ Pán Ježiš to urobil v zvláštnej moci, a máme to vnímať, ako iné Jeho divy, ktoré my urobiť nemôžeme. Ináč by neustúpili predavači, veľkí a mocní kupci, ktorí zo svojho obchodu mali zisk, brániac sa, postavili by sa na odpor Tomu, ktorý bez meča, jedine s bičom / ako píšu iné evanjeliá/ postavil sa proti ním. To že mlčiac zniesli násilie i škodu, je nám odkazom, že im Pán povedal také isté slovo, ako Židom v Getsemanskej záhrade, ktoré keď počuli, ustúpili dozadu a padli na zem. Lebo keby Kristus Pán konal iba v ľudskej moci, sám by proti tak mnohým neuspel. Išlo im o peniaze, a nie o Pána Boha. Kvôli svojmu lakomstvu nič iné nekázali, iba o oferách, chválili svoju službu Bohu, ako mnísi a duchovní chválili omšu, akoby cez ňu sa dalo zbaviť hriechov a dôjsť milosti Božej. I húfne k nim bežal ľud, zanedbávajúc pravú službu Bohu/ bázeň Božiu, nádej v Neho a zachovávanie Jeho slova/, žil ďalej v hriechoch bezpečne, domnievajúc sa, že nie sú v nebezpečenstve, ak usilovne prinášajú obete. Vidíme tiež, že proroci z tohto dôvodu, veľmi tvrdo kážu proti obetiam.

Kto teda učí ľud, aby svoju nádej skladal vo vlastných skutkoch, namiesto v dobrote a milosrdenstve Božom, ten činí veľký hriech, vykonáva „vraždu“, lebo zabíja nie telo, ale dušu naveky. To Kristus Pán nemohol strpieť. My tiež to nemáme strpieť, a nakoľko môžeme brániť máme slovom /iná moc nie je nám daná/, aby ľudia opustili nádej vo svoje vlastné skutky a zásluhy, akoby cez ne sa mohli hriechov zbaviť a dosiahnuť spasenie, nádej svoju zložili jedine v milosrdenstve Božom, ktorý skrze Krista nám chce hriechy odpustiť, ospravedlniť nás a spasiť. Potom tiež k pobožnosti napomínať máme, aby ľud počúval a chodil podľa Božieho slova, a nie za vlastnými výmyslami. Kto takto koná, dobre spravuje svätyňu i úrad svoj. Kto tak nečiní, zneužíva ho a je vrahom duší.

Ozeáš to isté meno dáva kňazom kráľovstva Izraelského, a zdá sa, akoby Pán mal na mysli slová Ozeáša, ktorý hovorí:“ Ako na ľudí striehnuca horda, je húf kňazov, vraždia na ceste do Síchem..“. Týmito slovami chce vyjadriť škodu spôsobenú falošným učením. Kňazi mali kázať o obeti Kristovej, a kázali jedine o zabíjaní kráv a volov, akoby na tom všetko záležalo a nič iné nebolo potrebné k životu večnému. Ziskom to bolo vskutku pre ich kuchyňu, lebo z každej obeti mali svoju časť, ale ľud pripravili nie len o peniaze, ale i o duše a spásu. Kristus Pán nemohol toto strpieť a poprevracal im stoly. To, čo vtedy urobil Pán divným spôsobom, vidíme, že činí zavše trestajúc kacírov v cirkvi tým istým trestom. A preto, stane sa vo svojom čase, že Boh vyženie bezbožných biskupov, duchovných a mníchov, držiacich sa svojim lakomstvo omše a iného modlárstva, a prevráti ich trhovisko, či už cez Turka či niekoho iného.

Na dnes dosť o dnešnom evanjeliu. Pán Boh, Otec všetkého milosrdenstva, nech skrze Krista vzbudí srdia naše cez Svätého Ducha ku bázni Božej, nech nás z milosti ostrihá pri svojom slove, i zachová nás od všetkej škody časnej i večnej. Amen.

Dr. Martin Luther - Z kázania na 10.nedeľu po Svätej Trojici


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © 2021 Všetky práva vyhradené.