Modicum – máličko
Dr. Martin Luther
Učeníci neporozumeli kázni, v ktorej Pán hovorí „máličko“.
Vysvetľuje im to, a oni predsa ešte nechápu. Tak ako učeníci, aj my si s týmto „máličko“ nevieme rady. Aj nám bráni pochopeniu to isté, čo bránilo učeníkom. Lebo keď prišlo pokušenie a videli Pána Ježiša tak potupne a biedne zomrieť, nepomysleli si, že by to mohlo byť len na máličko. Mysleli si, že už je po Kristovi Pánovi a potom bude aj po nich, že s nimi budú zaobchádzať práve tak ako s ich Majstrom. Ani len nepomysleli, že ide iba o dva dni, keď Pán vstane z mŕtvych k večnému životu a im tu, na zemi, bude pomáhať proti svetu, diablovi, hriechu a smrti, až ich nakoniec spasí.
Preto Ján oznamuje, ako zo strachu pred Židmi zamkli dom a vôbec nechceli veriť svedectvu žien, Petra a iných dvoch učeníkov, že Kristus vstal z mŕtvych. Jednoducho, neverili, že by to bolo len máličko. Mysleli si, že Kristus je naveky mŕtvy − tak ako ostatní ľudia. Inak by tak nesmútili, ale s radosťou by očakávali Jeho vzkriesenie a potešovali sa ním.
Tak sa stáva i nám. Keď Boh na nás dopustí nešťastie, prvá naša myšlienka je, že zahynieme, že nám niet rady ani pomoci. Nenecháme sa potešiť ani slovom, ani piesňou, že ide iba o máličko, že Boh čoskoro zasiahne svojou pomocou a milosťou.
Preto bývame malomyseľní, plačeme a žalujeme sa. Namiesto toho, ako hovorí Pavel, mali by sme sa radovať a tešiť sa pokušeniu nielen pre pomoc, ktorá určite príde, ak veríme a držíme sa Slova, ale aj preto, že kríž je najistejšou skúškou, v ktorej poznáme, že sme dietkami Božími.
Slovíčko „modicum“ – „máličko“ je evanjeliom – potešiteľnou zvesťou nielen pre učeníkov, ale aj pre všetkých veriacich.
Môžeme ho používať v každom pokušení a potešovať sa, že len máličko a potom bolesť zmizne a nastane potešenie a radosť. Amen.
Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár