Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

Kresťan svätý a zároveň hriešnik II

Martin Luther

Pápežské učenie

Učenie, že kresťan je zároveň svätý aj hriešnik, nebolo na svete pred tým, ako bolo na svetlo vyvedené drahé evanjelium. Hovorilo sa síce, že sa má v Kristovom mene kázať odpustenie hriechov, ale proti tomu bolo všetko, aj život, aj náuka. Kto chcel byť spasený, ten to mal dosiahnuť dobrými skutkami a za svoje hriechy sám zaplatiť, čiže zadosť učiniť. To znamená, hriech vo vlastnom mene zahladiť. Ale to je daromné a nesprávne. Lebo Kristovo meno je jediné, v ktorom sa má kázať odpustenie hriechov. Meno mníchov, mníšok, meno pápežovo, meno pôstu, almužien ani meno sv. Petra a Pavla a panny Márie to nevykoná. Z toho poznávame, akí úbohí sú ešte ľudia v pápežstve a ako ich mizerne klamú. Pri spovedi sa považujú za najpobožnejších a veria, že im budú odpustené všetky hriechy. Lež táto absolúcia, čiže rozhrešenie, sa nekoná v mene Kristovom, ako by sa mala konať, ale v mene Matky Božej, sv. apoštolov a v zásluhách všetkých svätých. Ale čo je to za rozhrešenie?

Je to zjavná hrôza, pred ktorou treba utekať ako pred diablom.

Namiesto toho nútia a nabádajú ľudí k tomu ako k najvyššej bohoslužbe.

Kto však poslúcha rozkaz Kristov, ten rozumie, že odpustenie hriechov má byť kázané jedine v mene Krista Ježiša. Lebo iba On zomrel za nás. Ostatní všetci svätí nezomreli za tvoje hriechy. Čo chcú teda s ich menami pri odpustení hriechov?

Jedine slovo Božie sa má počúvať a jedine Bohu vzdávať česť, že má pravdu, keď nám dáva kázať pokánie a že sme úbohí hriešnici.

Potom sa učme stáť na milosti Božej a hľaďme na meno Ježišovo, v ktorom sa káže odpustenie hriechov.

Kto tomuto verí, tomu hriech neuškodí, lebo má Krista a je spravodlivý, nie preto, že nespáchal hriech, ale že mu je tento hriech skrze Krista odpustený a on je považovaný z Jeho milosti za svätého a spravodlivého. Amen.