Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Efata!


Z kázania Martina Luthera

„Keď Ježiš opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uši a slinou dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Efata!, to jest :Otvor sa!I otvoril sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal, a hovoril správne. I prikázal mu Ježiš, aby nikomu nehovorili, ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. A náramne žasli, hovoriac: Všetko dobre učinil, aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
Evanjelium podľa Marka 7, 31-37

Div Pána na hluchom a slepom

Dnešné evanjelium je prosté a jednoduché. Nič iné v ňom nenájdeme, ako správu o dive, ktorý učinil Pán na hluchom a nemom človeku. Počúvate, najmilší, o tomto i podobných divoch často krát v roku. V týchto divoch sa odhaľuje i ukazuje Pán ako záchranca, ktorý je nám na pomoci, proti diabolskej zlosti. Povinný sme preto usilovne ďakovať Bohu za dobrodenie, že nám dal muža, ktorý z milosti je nám pomocou proti všetkému, čo nám diabol môže urobiť. To, že ten núdzny človek bol tak postihnutý, že ani jazyk ani uši nemohol používať ako iní ľudia, to všetko sú nástrahy a osídla diabla prekliateho. Svetu vskutku sa zdá a všetci si tak myslia, že je to prirodzená invalidita. Lebo svet nepozná diabla a nevie, že rôzne spôsobuje škody: robí ľudí šialenými a besnými, vedie ich do rôznych neduhov nie len na tele, ale aj na duši, že až zomierajú od smútku a žalosti a nikdy viac sa radovať nemôžu. My kresťania máme vedieť, že postihnutie nie je ničím iným, len diablovou nástrahou, diabol robí také utrpenia a škody na zemi, kde len môže. A preto je správne, ďakovať Pánu Bohu, že sa nad nami zmiloval a poslal nám svojho Syna, milého Pána nášho, Ježiša Krista, ktorý pomohol hluchonemému, a aj nás milostivo stráži, aby nám zlý nepriateľ, podobnou ujmou neuškodil. Kto má zdravé oči a uši, ruky, nohy a ostatné údy, je povinný vedieť, že to nie je prirodzené alebo náhoda, ako sa to javí svetu, ale je to darom Božím. Pretože svet tomu neverí a myslí si, že je to vec zvyčajná a prirodzená, lebo je to bežné, preto Boh dopúšťa niekedy, aby diabol niekoho urobil nemým a hluchým, druhého slepým, alebo aby ho aj zabil. Vidiac to máme vedieť, že to diabol činí z Božieho dopustenia, aby sme tým usilovnejšie Pánu Bohu ďakovali, že nás od takého nešťastia ráčil zachovať.

Rovnako diabol robí, že falošnou bludnou náukou zaslepuje ľudské srdcia, aby nepoznali ani neprijali pravdu. Božie dielo je všetko dobré, lebo On je dobrý, a nerobí nič, len to, čo je dobré. Ale diabol je zlý, a preto, kde mu Boh dopustí, nič dobré nerobí. Rovnako ako strom rodiaci dobré a pekné jablká, keď príde škodca a napadne ho, ovocie bude červivé a pokazí sa. Nie je to vina Pána Boha, ktorý stvoril dobrý strom, ani vina stromu, ani ovocia, ale je to vina škodcu. Tak sa to deje tiež s nami. Boh je Bohom života, preto dáva zdravé telo a pekné zdatné údy. Ale diabol kazí telo a robí škodu, kde môže a kde mu Boh dopustí. Keď sa nám stane podobná škoda, máme vedieť, že je to dielo diabla, ktorý je tvrdý nepriateľ všetkých ľudí, obzvlášť kresťanov, a nepraje im nič dobrého.

Strašná zaiste je tá skutočnosť, že ten chytrý, zlý a mocný nepriateľ môže spôsobiť toľko škody. Preto teší nás dnešné evanjelium, hovoriac o istej pomoci, proti tomuto nepriateľovi. V ňom vidíme, čo hovorí Ján v 1. liste v 3.kapitole: “Na to sa zjavil Syn Boží, aby maril skutky diablove.“ Diabol prišiel do raja, aby skazil dielo Božie, a zo svätých, dobrých ľudí, Adama a Evy, urobil ľudí neposlušných a zlých. Pán Boh to nemohol strpieť, ale myslel na pomstu svojmu nepriateľovi. Preto znovu napravil, čo diabol bol skazil: Skazil dielo diabla, hriech, smrť i peklo. Rozväzuje tiež jazyk, ako vidíme v dnešnom evanjeliu, ktorý diabol bol zviazal, i otvára uši, ktoré diabol bol zavrel. Kristus prišiel, aby dokonal toto dielo a koná ho vždy a neprestajne medzi svojimi kresťanmi, ako o tom za chvíľu počujete. Týmto nech bude dosť o skutku a dive Krista Pána nášho, v ktorom sa dáva poznať ako pomocník utrápených ľudí, túžiaci odohnať od nás diabla, a uzdraviť všetky neduhy, od neho na nás vložené.

Týmto divom, nám tiež Pán ukazuje, že kresťan, obzvlášť potrebuje tieto dva dary, aby jeho uši boli otvorené a jazyk rozviazaný, a tento div robí Pán vždy v svojej cirkvi na priek diablovi. Dobrodenie zdravých uší a jazyka dáva tiež pohanom, ale jedine kresťanom otvára duchovným spôsobom uši i rozväzuje jazyk. Lebo je to isté, že všetci sme spasení jedine cez slovo Božie. Čo by sme bez Božieho slova vedeli o Bohu, o Kristovi, jeho obeti i o Duchu Svätom? Preto aj dnes je tým najväčším divom i najväčším milosrdenstvom, keď dá Pán Boh človeku ucho, ktoré s chuťou počúva jeho slovo, i jazyk, ktorý chváli Boha a nerúha sa.

Naši protivníci Rimania, tisíckrát sú núdznejšími, ako ten nemý v evanjeliu, lebo všetci majú zapchaté uši. Hoci slovo Božie počujú, predsa ho poslúchať nechcú a nemôžu. Pri neverných Židoch vidíme to isté. Keď Kristus Pán kázal to najkrajšie kázanie o odpustení hriechov a večnom živote,šalejúc ako besní, nie že len nechceli počúvať, ešte sa aj rúhali. A tak všetci, ktorí nechcú počúvať Božie slovo, sú hluchými a nemými, a zaiste nebezpečnejšími, než ten núdzny človek v evanjeliu, lebo svojim jazykom sa rúhajú Pánu Bohu, hovoriac tie najhoršie veci o jeho slove, tom najväčšom poklade, a nič iné nevedia. Ale usilovným poslucháčom Božieho slova hovorí Kristus Pán ako ku tomu nemému: „Efata“, ucho otvor sa! A dáva im skutočnú pomoc proti diablovi. Lebo Pán Boh nám neukázal nijakú inú cestu do neba, iba svoje milé slovo, sväté evanjelium. Kto ho rád počúva, usilovne nad ním uvažuje, a v ňom má záľubu, tomu je daná pomoc. Toto je ten div, ktorý sa deje každý deň v kresťanstve, že slovo Božie otvára naše uši, hriechmi od diabla upchané, aby sme Božie slovo poslúchali.

Druhým divom je to, že sa Pán dotýka nášho jazyka a robí nás hovoriacimi, ako hovorí svätý Pavol v liste Rimanom v 10. Kapitole: „Srdcom veríme na spravodlivosť, ale ústami vyznávame na spasenie.“ Vierou v Ježiša Krista dosahujeme odpustenie hriechov. Potom musí prísť vyznanie, aby sme neboli nemými, ale aby sme hovorili, ako v srdci veríme. To z nás robí kresťanov. Môže byť, že mních postiac sa a bdejúc nakladá na svoje telo viac ako kresťan, ale napriek tomu sa kresťanom stať nemôže, lebo je ešte hluchým a nemým. Slovo Božie nechce počúvať a tým menej ho vyznávať. Kresťan zase počúva Bože slovo a verí, potom ho tiež vyznáva. Na týchto dvoch veciach stojí kresťanstvo. Kristus Pán robí tento div dodnes vo svojej cirkvi v duchu a cez svoje slovo, aby sme vidiac, že On chce a môže byť našou pomocou proti všetkým duchovným neduhom, uveriac v Neho, naučili sa všetku svoju nádej skladať v Ňom.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © 2021 Všetky práva vyhradené.