Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Do noci a tuhej zimy sa rodí svätý Plod.


Martin Luther

Štedrý večer

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Ten prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou, ktorá bola tehotná. Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, pretože nemali miesto v ubytovni. A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou velikou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamení: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali:
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!
Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán.

Evanjelium podľa Lukáša 2, 1-15

Tento sviatok narodenia nášho drahého Pána Ježiša Krista bol medzi kresťanmi ustanovený predovšetkým kvôli tomu, aby sa kázalo a učilo o tejto udalosti, aby mládeži i bežnému človeku zostala v pamäti a utkvela v srdci a aby všetci dobre poznali svojho Spasiteľa. Lebo hoci sa to káže rok čo rok, nie je nožné dôjsť jej do konca a úplne ju vyskúmať. Rozdeľme si teda evanjelium na dve časti. Najprv samotná história v najjednoduchšej podobe, potom uvažujme, čo anjeli Boží hovoria a spievajú.

Prvá časť príbehu je tá, že Kristus sa narodil práve v čase, keď cisár Augustus dal spočítať Židov a ich majetok. Vtedy, v tom čase, začal náš Pán Ježiš Kristus vo svete svoje kraľovanie, pred očami sveta, pravda, ešte ukryté. Musí Mu teda, chtiac-nechtiac slúžiť veľký cisár Augustus s celým svojím cisárstvom a svojím výnosom prinútiť pannu Máriu, aby so svojím snúbencom Jozefom sa vydala na cestu do Betlehema, a týmto spôsobom naplnila proroctvo, že sa Spasiteľ má narodiť v Betleheme. Keby cisár Augustus nevydal dekrét, Jozef a Mária by určite zostali v Nazarete a nešli do Betlehema. A preto, že sa Kristus má narodiť v Betleheme, musí cisár svojím dekrétom slúžiť Kristovi, pričiniac sa o to, aby sa Jeho narodenie udialo v Betleheme. Svet je skutočne zlý a radšej by chcel uškodiť, ako napomôcť tomu, aby sa Kristus narodil. Ale Pán Boh tak spravuje svoje úmysly, že svet musí konať, bez toho, aby o tom vedel, to, k čomu by ho nebolo možné donútiť, keby o tom vedel, čo činí.

Bolo to pre pannu, ktorá mala blízko k pôrodu, nebezpečné, nepohodlné a nepríjemné, vlastne uprostred zimy vybrať sa na ďalekú cestu, na miesto, kde nemá známych ani žiadnu nocľaháreň. Obidvaja museli byť chudobní, keď ju nemohol ušetriť tejto cesty.

Prišli teda do Betlehema. Mesto je preplnené. Nadišiel čas pôrodu, ale nič nemajú pripravené. Manželský pár v cudzom meste. Aj keď snáď tu mali príbuzných, nikto si ich nevšíma. Medzi toľkými ženami v meste nie je ani jedna, čo by ich prichýlila, aby mohli byť v bezpečí v čase, v ktorom predsa každá žena druhej pomáha, koľko môže. Ako evanjelista hovorí, nebolo miesta v hostinci. Musia teda ísť do maštale ako chudobní žobráci. Tu neboli žiadne periny, vankúše ani prikrývky. Musela ich nahradiť viazanica slamy. V noci, v tvrdej zime, rodí sa dieťa Ježiš. Jeho prvou kolískou je lono matky a potom jasle, čiže kravský válov. Najhoršou vecou jej ako matke je to, že toto dieťa skrze vieru pozná ako Syna Božieho, skutočného kráľa židovského národa, a vo vlastnej otčine i vo vlastnom národe, v meste svojho otca Dávida, nemôže nájsť ani toľko ľudskej náklonnosti, aby mu niekto požičal kolísku alebo postieľku. Nemá úbohá matka nič okrem svojho lona a žľabu. To im bolo skriňou, bielizňou, vankúšom i perinou. Nič jej nezostáva, len zabaliť dieťa do toho, čo má pri sebe. Do noci a tuhej zimy sa rodí Boží plod.

Anjeli tiež kážu pastierom ísť tam, kde by nikto nečakal dieťa ani najúbohejšej a najchudobnejšej matky.

Do noci a tuhej zimy sa rodí, svätý Plod.

Toto je stručne príbeh, ktorý nám evanjelista bezpochyby chcel vyrozprávať, pretože sme zvyčajne takí chladní, či by nerozohrial naše srdcia tým, keď uvidíme, ako úboho sa narodil náš Spasiteľ. Betlehem by sa mal prepadnúť do pekelnej priepasti, keďže nepreukázal česť svojmu Spasiteľovi, keď Mu nepožičal ani malú izbu a posteľ s vankúšom. Jeho kolískou je najskôr lono drahej matky, potom žľab. Chúďa matka, ak nechce zamrznúť, prikryje sa plášťom, ktorý mala na sebe; pretože tu nie je nikto, kto by požičal alebo poslúžil dieťaťu alebo matke alebo pomohol najmenšou vecou.

Prečo evanjelista opisuje tento pôrod so všetkou chudobou a biedou? Aby si o tom premýšľal a na to nikdy nezabudol a nechal si to prejsť srdcom, a najmä preto, že tu počuješ, že sa to všetko stalo kvôli tebe, aby si sa z toho tešil a tiež za to ďakoval Bohu. Je to dlhá cesta z Nazareta z Galiley do Betlehema, ako zo Saska do Bavorska, ak nie ďalej. Dá sa preto predpokladať, že so sebou niesli málo alebo žiadne domáce potreby. Takže žiadne plienky alebo čokoľvek iné, čo je potrebné pri tejto udalosti. To tiež nie je pekné, že dieťa zabalila iba do košele. Nemohla Ho vždy držať v lone a zahrievať na matkiných šatách a tele, ale drahé dieťa si muselo vystačiť so slamou a senom a s jasličkami. Jozef tiež musel pomáhať a pravdepodobne poprosil slúžku, aby vyniesla vodu z domu. Ale také sa tu nepíše, že by niekto pomáhal, hoci i vedeli, že v maštali ležala mladá žena, ale nikto si ju nevšímal.

Hanba ti, hanebný Betlehem, pretože si voči svojmu Spasiteľovi taký tvrdý a bezohľadný, že mu nerobíš najmenšiu službu! Zaslúžili by ste si trest Sodomy a Gomory, že by z neba pršala síra a oheň a vyhladila vás zo zeme. Pretože hoci by bola panna Mária žobráčka alebo, s prepáčením, padlá žena, jednako mala tu byť ochota poslúžiť jej v takej núdzi a v takom čase. Takým spôsobom je prijatý Pán na zemi, keď iným sú pripravené hody, prepych, pekné šaty a paláce.

Toto je prvá časť príbehu, ktorá je nám takým spôsobom povedaná, aby sme si zobrali do srdca, ako úboho prišiel na svet náš Pán Ježiš Kristus a nikdy na to nezabudli, zvlášť keď počujeme v kázaní anjelskom, že je to na náš úžitok. Máme tu pred očami veľký div Boží, že pre biedne a úbohé ľudské pokolenie Boh prikázal svojmu jednorodenému Synovi, aby zobral na seba ľudskú prirodzenosť a stal sa skutočným človekom, aby zobral na seba všetku krehkosť, núdzu a nakoniec naše hriechy (hoci sám bol bez hriechu) a stal sa obeťou za nás, a my sa učili ďakovať Bohu a chváliť Ho za to veľké milosrdenstvo, že nás, úbohých a núdznych a potupených ľudí, tu povolal do veľkej slávy, že stali sme sa jedným telom a krvou so Synom Božím. Lebo večný Syn večného Otca, ako počujeme, stal sa človekom a narodil sa na tento svet tak ako my, len s tým, že hriechu pri ňom nebolo. Môžeme sa teda chváliť, že Boh je naším bratom, že stal sa našou krvou a telom. Nie anjelom, ale ľuďom sa takej slávy dostalo. Ale hoci sú anjeli velebnejšími bytosťami, jednako nás Boh viacej uctil a viac sa k nám znížil, keďže sa stal človekom, nie anjelom.

Keby sme tomu chceli skutočne zo srdca veriť a na to pamätať, naozaj by nás táto nevýslovná milosť a dobrota nášho Pána Boha rozveselila a veľmi povzbudila, aby sme Bohu ďakovali za to z celého srdca, milovali a ochotne sa držali Jeho vôle.

V pápežstve sa rozprával príbeh, že diabol raz prišiel do kostola na omšu, práve keď sa spievali slová: „et homo factus est“ čiže „Boží Syn sa stal človekom“, a ľud stál a nekľačal na kolenách. Tu diabol udrel jedného z nich po tvári a vynadal mu: Ty grobian, či sa nehanbíš stáť tu ako drúk a od radosti nepadnúť na kolená? Keby sa Syn Boží stal naším bratom, tak ako vaším, nevedeli by sme čo od radosti. Je to iba bájka, lebo diabol je Kristovým nepriateľom, ale je isté, že kto túto bájku vymyslel, mal iste veľkého ducha, keď porozumel, aké veľké veci urobil Syn Boží, keď sa stal človekom, a to nie tak ako Adam a Eva, ktorí boli stvorení zo zeme, ale On je nám ešte viac pokrvný, lebo sa narodil z tela a krvi panny Márie, ktorá skrze Ducha Svätého posvätená bez hriechu počala a nosila Božieho Syna.

Vo všetkom inom je nám Kristus podobný, skutočný syn ženy. Adam a Eva sa nenarodili, boli stvorení. Pretože Adama stvoril Boh zo zeme a ženu z jeho rebra. Ale koľko je nám Kristus bližšie ako Eva jej manželovi Adamovi najmä preto, že je naším telom a krvou? Mali by sme si ctiť takúto česť s vysokou úctou a zachovávať si vo svojich srdciach, že Boží Syn sa stal telom a že medzi Jeho a naším telom nie je vôbec žiadny rozdiel, iba že Jeho telo je bez hriechu. Pretože sa počal z Ducha Svätého a Boh vlial Ducha Svätého v dušu a telo anny Márie, takže bez hriechu počala a vo svojom tele Ho nosila. Okrem toho bolo na Ňom, ako aj na iných ľuďoch, všetko prirodzené: že jedol, pil, hladoval, smädil a mrzol ako všetci iní ľudia.

Svätý Pavel píše: „vo všetkom stal sa podobným ľuďom…“

To znamená, že Ten najvyšší, večný a slávny majestát sa veľmi pokoril a ponížil. Lebo mohol urobiť tak, že sa mohol stať človekom, akým je teraz v nebi, bez všetkej ľudskej krehkosti. Mohol také niečo urobiť od začiatku; a tiež by to bolo pre Neho veľkým pokorením i veľkou slávou pre človeka, ale nechcel to urobiť, aby nám ukázal, akú lásku má k nám. Hriech, ktorý skazil našu prirodzenosť, i smrť, ktorá skrze hriech panuje nad nami, chce z nás zobrať a učiniť nás podobnými Jeho oslávenému telu, ktoré má teraz, a aby sme sa radovali, potešovali a chválili, že máme v nebi brata, ktorý je Syn Boží, ktorého môžeme i máme prijať ako naše vlastné telo a krv. Pretože nešťastný je ten človek , ktorý Krista neprijíma ani nepociťuje túto radosť vo svojom srdci.

Z tohto dôvodu býva história narodenia Krista Pána každoročne kázaná, aby ju každý prijal do srdca a, ďakujúc Bohu,volal: Už chvála Bohu! Skončila sa moja bieda, lebo mám brata, Syna Božieho, ktorý sa mi stal podobným. Prečo sa stal i čo tým spôsobil, počujeme neskôr. Nemohla byť iná príčina ako to, že nás chcel vyslobodiť od hriechu a večnej smrti, ktorou sme predtým boli sužovaní. Ale teraz chcem hovoriť iba o veľkej chvále, ktorou sa chváli celý ľudský rod: že Syn Boží sa stal človekom. Tým sa môžu chváliť všetci ľudia. Kresťania však majú ešte viacej, lebo túto slávu si budú užívať na veky vekov. Na túto vec najprv je nám potrené v tejto histórii pamätať.

Potom je potrebné si všimnúť a mať v pamäti veľký a slávny príklad, aký nám Pán Ježiš dal. Pretože Kristus, Syn Boží, tak veľmi sa ponížil, že všetku svoju česť a majestát, pred ktorým sa skláňajú anjeli, použil k úžitku nášho biedneho tela, a tak veľmi sa ponížil, že chodil ako biedny žobrák, keď v nebesiach Ho velebia anjeli.

Pretože Syn Boží toto podstúpil, my sme povinní pre Neho i Jemu na česť a chválu učiť sa pokore a podľa Jeho rozkazu brať na seba kríž, ktorý On na nás kladie, trpezlivo znášať všetky utrpenia a tak Ho nasledovať. Lebo čo nám to uškodí alebo prečo by sme sa mali hanbiť za utrpenie, keď náš drahý Pán a Spasiteľ znášal zimu, hlad, starosti i všetku biedu a utrpenie?!

Nesmierna bieda Ho čakala na zemi, keď sa narodiac prišiel na zem. Nebolo pre Neho žiadnej izby ani nijakej nocľahárne, ani vankúšov, ani perím, v žľabe musel ležať pri kravách a voloch. Keď teda brat tvoj, On, kráľ neba a zeme a všetkého stvorenia, na takú mizernú posteľ líha, či ti nie je hanba, že chceš žiť v sláve a výhodách bez akéhokoľvek utrpenia? Uvažuj: Kým si ty? Či nie je pravdou, že si hriešnikom, ktorý by si zaslúžil, aby ležal na lôžku s nabitými klincami? A predsa ležíš v mäkkých perinách, keď tvoj Pán leží v žľabe na tvrdej slame, a ešte sa sťažuješ na veľké svoje trápenie a strácaš trpezlivosť. Nie je hanebné takéto naše správanie? Vidíme, v akej pokore a úbohosti leží Pán Ježiš kvôli nám. A my by sme chceli byť pánmi, slobodne sa povaľovať a nemať žiadne trápenie. Ba dokonca sa hneváme a šomreme, keď máme trošičku trpieť.

Aké to nepochopenie: Náš Pán a Spasiteľ, vo veľkej núdzi a biede rodí sa kvôli nám.

Dokonca zomiera na kríži za nás a my lenivci by sme sa chceli mať vždy ticho a pokoj. Skutočne je to nedôstojné: „Lebo učeník nie je nad svojho majstra, ani sluha nad svojho Pána,“ hovorí Kristus Pán.

Učme sa teda a vážne premýšľajme predovšetkým o tom, akej pocty sa nám dostalo, že sa Kristus Syn Boží stal človekom. Je to taká česť, že ak by bol niekto anjelom, prial by si, aby bol človekom, aby sa mohol tým chváliť. Moje telo a krv sú vyvýšené nad všetkých anjelov. Oprávnene sa môžeme považovať za blahoslavených. Usilovne pozerajme na príklad, ktorý nám dal Kristus, Pán nad pánmi, v tom, čo vytrpel za nás, pri svojom prvom príchode na svet. Nech je to pre nás povzbudením, aby sme tiež iným ľuďom zo srdca radi slúžili, hoci by nám to bolo nepríjemné a sprevádzalo by nás dokonca utrpenie.

K tomu nám dopomôž, Bože, svojím Svätým Duchom skrze nášho drahého Pána Ježiša Krista. Amen.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © 2021 Všetky práva vyhradené.