Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Dezorientovaný Eľko


Podľa čriepkov, ktoré sa šíria po Slovensku po teologickej konferencii duchovných ECAV, ktorá sa konala v Poprade pred niekoľkými dňami, z úst Ivana Eľka zaznela otázka, resp. prosba, aby mu ukázali, kde je v Symbolických knihách napísané, že „v ECAV všetka moc pochádza z cirkevného zboru“.

Dezorientovaná synoda

Prednedávnom, na synode ECAV, jeden zo synodálov navrhol hlasovať o tom, že „všetka moc v ECAV pochádza z cirkevných zborov“. Vieroučne dezorientovaní synodáli sa na neho osopili a o tomto návrhu sa nehlasovalo.

„A oni toto nevedia?“

Po zmienenej synode sa ma jeden evanjelik opýtal, čo bolo na synode. Povedal som mu, že témou bola aj otázka, či všetka moc v ECAV pochádza z cirkevného zboru. Udivene na mňa pozrel a odpovedal: „A oni toto nevedia?“

Som presvedčený, že väčšina našich konfirmandov vie, čím sa odlišujeme od iných cirkvi a že v ECAV všetka moc pochádza z cirkevného zboru. Toto je naša chvála, naša demokratickosť oproti iným, totalitným cirkvám, kde sa nediskutuje, ale všetko vopred premyslené prichádza zhora.

Hlasovať o tom, či všetka moc v ECAV pochádza z cirkevného zboru alebo biskupského úradu, je, ako hlasovať o tom, či rodičmi sú otec a mama, resp. muž a žena.

ECAV bez všetkej moci z cirkevných zborov pri svojej správe prestáva byť evanjelickou cirkvou. Je hybridom, a ako sa ukazuje, pod súčasným „vedením“ smeruje do diecézy a. v., pod správu rímskeho biskupa.

Tieto rekatolizačné snahy nie sú ničím novým. Rímski katolíci – Filovci – aj po prestúpení na evanjelickú vieru vo svojom vnútri zostávajú verní svojmu starému vierovyznaniu. Už to často viac či menej presiaklo na povrch.

Július Filo starší, emeritný biskup VD, pre rímskokatolícky časopis Svätý ruženec vydáva takéto svedectvo o panne Márii a mariánskych sviatkoch:

Panna Mária

„Je duchovnou bytosťou, ktorá vstúpila na nebesá, a treba chápať jej duchovné poslanie. Tak ako vo svojom živote prejavovala svoju lásku, obetavosť a utrpenie, tak aj teraz je v jej náručí záujem o nás, o naše životy, a chce, aby všetci ľudia tvorili Božiu rodinu vedenú dokonalou a starostlivou nebeskou Matkou.“

A prečo pominuli niektoré mariánske sviatky z cirkevného kalendára evanjelikov?

„Evanjelici žili veľmi úzko spojení s katolíkmi, no časom sa isté väzby zrejme pominuli a mohlo sa to stať aj z pohodlnosti evanjelických farárov.“

Tajomstvom nie sú ani snahy Júliusa Fila mladšieho stiahnuť ECAV do lona predreformačnej cirkvi. Viacerí vtedy – na rozdiel od toho, ako je to dnes – reagovali, že nechceme byť katolíckym béčkom. Dokonca aj Agenda mala mať červenú farbu – ako hlavná bohoslužobná kniha v rímskej cirkvi.

Július Filo, agent ŠtB, pravdepodobne aj agent Vatikánu

Ukazuje sa, že nitky v ECAV neťahá Eľko, ale Filo.

Hovorkyňa

Komu by napadlo urobiť hlavnou osobou na komunikáciu ECAV so svetom dlhoročnú pracovníčku rímskokatolíckeho média?

Ženu, ktorá má problémy so základnou evanjelickou terminológiou, nehovoriac o myslení.

Eľko sa na veľkonočné sviatky prihovára z rímskokatolíckej kaplnky…

Komu by toto napadlo? Nemáme v ECAV kostoly? Koľko sa veriaci evanjelici natrápili a koľko obetovali, aby tieto chrámy stáli a slúžili! A Eľko si z množstva týchto úžasných moderných či artikulárnych chrámov vyberá rímskokatolícku kaplnku! A naši protestanti neprotestujú. Sú varení ako žaba v hrnci. Postupne jej pridávajú teplotu.

Vrcholom je, že na teologickej konferencii duchovných ECAV má podľa programu, ktorý som dostal, pobožnosť pre evanjelických duchovných viesť arcibiskup rímskej cirkvi. Prednáška pre duchovných ECAV bude robená priamo z Vatikánu. Rimania, ktorí od Tridentského koncilu neurobili skoro žiadny reformný krok, idú školiť evanjelických farárov! Cirkev, v ktorej neexistuje dialóg a je riadená totalitne, má byť pre nás inšpiráciou? Cirkev, ktorá sa nezbavila obrovskej dedičnej záťaže. Cirkev, ktorá je skrze Vatikán zapojená do svetskej mocenskej politiky a je na hony vzdialená trpiacemu, chudobnému Kristovi, nám ide povedať, že niektoré časti Augsburského vyznania môže akceptovať?

Nestačí nám agent ŠtB Filo? Potrebujeme ešte aj dôverníka ŠtB arcibiskupa?

Milý Ivan, i všetci vy ostatní, ktorí sa domnievate, že ste evanjelikmi podľa a. v. a neviete, kde nájsť, že všetka moc v ECAV pochádza z cirkevného zboru a že hierarchia – panovanie – je zakázaná.

Čítajte a čítajte s porozumením:

Symbolické knihy Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. ISBN 80-7140-002-5. Autorizovaný text.

Skôr než začnete čítať, je dobré sa oboznámiť, ako cirkev definuje Augsburské vyznanie.

VII. článok: O cirkvi

Učíme tiež, že po všetky časy musí byť a zostať jedna svätá kresťanská cirkev, ktorá je zhromaždením všetkých veriacich, kde sa evanjelium čistotne káže a velebné sviatosti a prisluhujú podľa evanjelia.

Pozn. Tu vidíme, že cirkvou je každý jeden cirkevný zbor, kde sa evanjelium čistotne káže a sviatosti prisluhujú podľa evanjelia.

Každý jeden cirkevný zbor ECAV, ktorý spĺňa tieto dve podmienky, je cirkvou podľa Augsburského vyznania a nesie na sebe všetky znaky cirkvi.

Na rozdiel od definícií cirkvi u iných cirkví k existencii cirkvi nie je potrebný biskup.

Vo vyššie uvedených Symbolických knihách sa na str. 173 začína Pojednanie o pápežovej moci a prvenstve. Napísali ho teológovia zhromaždení v Šmalkaldách v roku 1537.

Na str. 175/8 sa môžeme dočítať: „U Luk. 22, 24-27 Kristus výslovne zakazuje panovanie medzi apoštolmi. Išlo totiž o toto: Keď Kristus oznámil svoje utrpenie, hádali sa medzi sebou, ktorý z nich je prvým a akoby námestníkom neprítomného Krista. Tu Kristus karhá tento blud apoštolov a učí, že medzi nimi nebude panovania ani povyšovania sa, ale že apoštolovia ako rovní budú poslaní do spoločnej služby evanjelia. Preto hovorí: Kráľovia panujú nad svojimi národmi… vy však nie tak. Ale najväčší medzi vami nech je najmenší.“

Z toho vidíme, že sa zakazuje panovanie. Takisto poučuje aj podobenstvo u Matúša 18, 2, keď Kristus podobne pri hádke o panovanie postavil medzi nich dieťa, čím naznačil, že medzi služobníkmi slova nebude panovanie, ako ani dieťa netúži a ani nechce panovať nad inými.

Strana 175/9

II. U Jána 20, 21 Kristus posiela apoštolov rovnakým spôsobom bez rozlišovania, keď hovorí: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Hovorí, že celkom tak: On ich posiela, ako On bol poslaný, preto ani jednému neprivlastňuje predpráva ani panovanie nad ostatnými.

Strana 175/11

IV. 1. list Kor 3, 4-8 a 22: Pavel služobníkov slova pokladá za rovných a učí, že cirkev je nad služobníkmi.

Tu je potrebné si uvedomiť, že cirkev podľa Augsburského vyznania je cirkevný zbor, kde sú zhromaždení kresťania, evanjelium sa čistotne káže a sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia. Podľa Augsburského vyznania k definícii cirkvi nie je potrebný biskup a ani biskupský úrad. Nie je potrebné ani rozhodnutie dištriktuálneho presbyterstva o zriadení cirkvi – cirkevného zboru – čl. 26 CÚ. Postačujú zhromaždení kresťania, evanjelium čistotne kázané a sviatosti prisluhované podľa evanjelia. Postačuje vôľa kresťanov zhromažďovať sa pri čistotne kázanom evanjeliu a prisluhovaní sviatostí podľa evanjelia.

Strana 175/11

Preto sa Petrovi neprivlastňuje zvrchovanosť ani panovanie nad cirkvou alebo ostatnými služobníkmi.

Takto totiž hovorí: „Veď všetko je vaše, či Pavel, či Apolo, či Peter“, to je, aby si ani Peter ani niktorý iný služobník neosoboval panovanie alebo výlučnú vládu na cirkvou (nad cirkevným zborom – poznámka autora), aby neobťažovali cirkev tradíciami, aby ani jedného autorita naplatila viac ako slovo.

Aby nestavali vážnosť Petrovi proti vážnosti apoštolov, ako sa dakedy dôvodilo: Peter zachováva toto, a keďže je najvyšším apoštolom, preto aj Pavel a ostatní majú toto zachovávať. Pavel strháva z Petra túto prikrývku a popiera, že by jeho vážnosť bola väčšia ako vážnosť ostatných alebo vážnosť cirkvi (cirkevného zboru).1. list Petra 5, 3: „Nie akoby ste panovali nad dedičstvom Božím.“

V ECAV všetka moc patrí Ježišovi Kristovi, o ktorom veríme, že je živý a medzi nami.

Z vyššie uvedeného je pozornému čitateľovi jasné, že sa zakazuje cirkvi – cirkevnému zboru – rozkazovať, vymáhať od neho pod hrozbou sankcií peniaze a správať sa k nemu ako svojmu vazalovi.

Cirkev – cirkevný zbor – je dedičstvom Božím

Poznámka na záver: Nechceme sa len opakovať a odvolávať sa na Augsburské vyznanie z roku 1530. Chceme, aby Ježiš Kristus, ktorý je centrom tohto vyznania, bol medzi nami, so všetkými dôsledkami Jeho prítomnosti.

Ospravedlňujem sa za dôrazný tón tohto článku, ale veci je potrebné pomenovať. Nechcem týmto uraziť úprimne veriacich katolíkov, ktorí slúžia Ježišovi Kristovi a zápasia o obnovu cirkvi, v ktorej sa narodili.

Rád by som zmobilizoval evanjelikov a. v., ktorí si myslia, že jednou vecou je učenie a druhou každodenná životná prax.

Rád by som ich vrátil k prameňu: k Božiemu slovu vysvetľovanému v duchu Symbolických kníh.

Zvlášť v dnešnej, skoro až apokalyptickej dobe je potrebné mať pevný bod: hrad prepevný, ktorým je Pán Ježiš Kristus.


S láskou „oddelený či odlúčený“ brat
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © Všetky práva vyhradené.