Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

„ Poďte ku mne všetci... “ Matúš 11, 28



Čo kážu a zvestujú o tejto udalosti anjeli


Martin Luther

„Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!“
Evanjelium podľa Lukáša 2, 10-12

Hoci táto anjelská zvesť býva každoročne opakovaná, tak predsa nezaškodí, keď si ju obnovíme, lebo tu, na zemi, sa ju nikdy celkom nenaučíme. Táto anjelská zvesť je veľmi potrebná, lebo keby sa Kristus aj dvadsaťkrát narodil, nuž bolo by to bývalo daromné, keby sme o tom nič nevedeli. Lebo čo je z toho, keď má niekto poklad v dome alebo v pivnici a nevie o ňom? Ten mu spôsobí málo radosti a rozkoše. Ako príslovie hovorí: Ignoti nulla cupido – Kto o ničom nevie, nič nežiada. Skrytý poklad je neužitočný, nad ktorým prebehneme ako nad pouličným blatom, bez povšimnutia. Tak je to i pri tomto svätom, radostnom narodení. Keby neboli o ňom kázali anjeli, nikto by sa netešil. Pretože o čom nikto nevie, to nikoho nezaujíma, nikomu nepôsobí radosť ani smútok, ale je, akoby nebolo, akoby nikdy ani nebolo.

Počuli sme históriu, ako sa Syn Boží z Márie panny narodil na tento svet. Je napísaná s tým zámerom, aby sme si zobrali k srdcu a učili sa ďakovať Bohu za milosť a nesmierne milosrdenstvo, ktoré nám dosvedčil narodením svojho Syna. Potom sme počuli kázanie anjelov, ktorým bolo pastierom s veľkou slávou zvestované toto narodenie. Pri tom sa udialo niečo nové a neslýchané: Veľkí páni si sedia v Jeruzaleme, nevediac o ničom, keď toto prevzácne posolstvo z neba Boh posiela úbohým žobrákom, pastierom na poli. Svätý anjel Boží koná podľa príkladu svojho Pána, Krista, takže veľmi sa ponižuje a nehanbí sa za to, aby pred biednymi pastiermi mal toto pekné kázanie, ktoré znie medzi kresťanmi a znieť bude až do konca sveta.

Z tejto histórie i príkladu sa dozvedáme, ako sú anjeli duchom pokornými a nemajú žiadnej pýchy. Od nich by si mali zobrať príklad všetci, čo sa považujú za ľudí učených a svätých i za veľkých pánov, aby sa svojimi schopnosťami, múdrosťou a mocou nehonosili a inými nepohŕdali. Lebo keby tieto dary mali slúžiť pýche, tak anjeli Boží by mali dostatok dôvodov vyťahovať sa a pohŕdať úbohými pastiermi. Ale oni to nerobia. A hoci pastieri sú jednoduchí ľudia nižšieho stavu, kvôli svojej svätosti a vzácnosti so srdečnou ochotou im prinášajú toto radostné posolstvo.

Takto sme aj my povinní činiť. V pokore radi máme používať svoje dary k pomoci i potešeniu ľuďom a nikým nepohŕdať. Lebo týmto spôsobom postupujeme podľa príkladu, aký nám zanechal Kristus, ako sme počuli v prvom kázaní. Kristus nikým nepohŕdal, ale ako sám biedny a úbohý prišiel z neba na zem, tak tiež chce mať okolo seba ľudí biednych a úbohých, hľadajúcich a potrebujúcich pomoc. Lebo preto nesie meno Pomocník čiže Spasiteľ.

Veľkí páni v Jeruzaleme si myslia, že takého Spasiteľa nepotrebujú, ale potrebujú Ho úbohí pastieri. Tento veľký poklad je najprv zvestovaný v krátkom, ale vzácnom kázaní, ako ste počuli. Anjel nás poúča, že najviac o to ide, aby sme sa týmto Spasiteľom tešili, ktorý nás chce vyslobodiť od hriechov, od smrti, od diabla i od pekla. Lebo tak sa spieva v tomto kázaní: Lebo narodil sa vám Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán.

Tieto slová sa nezrodili v ľudskom srdci, dokonca ani mudrci tohto sveta o nich nič nevedia, ale sú to slová anjelské, ktoré z neba zazneli a ktorých, chvála Bohu, sme sa tiež my stali účastníkmi. Lebo keď dnes počuješ toto kázanie alebo čítaš, znamená to úplne to isté, ako keby si ich vtedy počul od samého anjela. Pastieri ho tiež nevideli, videli iba svetlo a žiaru veľkú. Ale slová počuli. Ty ich tiež počuješ v kázaní, čítaš v knihe, kiež by si tiež oči i uši otvoril, aby si toto kázanie dobre pochopil a podľa neho žil.

Toto kázanie znie inak ako kázanie, ktoré počul Mojžiš na hore Sinaj. Lebo tam sa ľudia museli báť, neboli si istí svojím telom a životom uprostred bleskov a hromov, ktoré horami zatriasli tak, že ľud začal volať na Mojžiša: Nech Boh prestane s nami takto hovoriť, postav sa radšej ty a hovor k nám, budeme ťa počúvať. Ale na poliach betlehemských počujeme iné kázanie. Tam anjeli uprostred pekného svetla zostupujú na zem a hneď svoje kázanie a spev začínajú slovami, aké túži počuť srdce utrápené: že sa netreba báť, ale veľmi radovať a v tejto radosti dvihnúť hlavu, a to pre narodenie tohto Dieťaťa, ktoré je naším Spasiteľom a anjelmi predivne nazvané Kristom Pánom.

Menom týmto siahajú do Písma svätého a naraz jednou dlaňou chytajú všetkých prorokov. Lebo všetko, čo je v Písme svätom napísané, je, a tým sa končí, že máme v nádeji čakať Spasiteľa, ktorý sa nazýva Kristus. Zákon nás nemohol vyslobodiť z hriechu ani zo smrti, vlastná zbožnosť ani skutky nemohli nás ani potešiť, ani rozveseliť. To bolo zachované iba pre Krista. On to mal urobiť. Túto vec sledujú anjeli a kážu: To je Ten, ktorý má vykúpiť. U Neho nájde každý všetko, čo náleží do odpustenia hriechov i životu večnému. Lebo Jeho meno je Spasiteľ a Pomocník a okrem Neho niet iného spasiteľa.

Odhoď teda všetky náuky a náboženstvá, ktoré by ľudí chceli priviesť do života večného bez Krista. Lebo keď Kristus má byť Spasiteľom, nemôže ním byť ani Jeho matka Mária, ani svätý Peter alebo Pavel, tiež ani Augustín, Bernard, František, Dominik. Svojimi regulami nikoho nespasia, hoci v pápežstve je odporučené vzývaním svätých a zákonníckym životom a podobnými vecami hľadať spasenie. Či sa to zhoduje s kázaním anjelským? Či sa to zhoduje s peknou piesňou „Dieťa premilé…“, v ktorej Kristovi na slávu spievame? A k náreku nad sebou, pápežstvom a nad všetkými svätuškármi spievame: „Všetci by sme zahynuli, keby sa toto dieťa nenarodilo.“ Ak má byť niekto spasený, tak nie v zákonoch, pôstoch, ružencových modlitbách, ale v Kristovi má hľadať spasenie, lebo jedine On má to meno, ktoré sa nazýva Spasiteľ a Vykupiteľ.

Ako kázanie anjelské je novým kázaním a zjavením Božím, ktoré nehovorí o hneve ani potupení, ktorým hrozil zákon, ale zvestuje iba samú útechu, radosť a spasenie tým, ktorí pre zákon potupení sa ľakajú a strachujú. V nespočetnom množstve schádzajú sa anjeli k tomuto kázaniu a hrajú mu peknú muziku. A ako kázanie anjelské je majstrovským kázaním božským, tak tiež po ňom nastupujúci spev anjelský je novou, peknou a majstrovskou piesňou Božou, akú dosiaľ svet nepočul a ktorá znie: „Chvála na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom, v ktorých má Boh zasľúbenie.“

Tri nové práva zvestujú touto piesňou anjeli. Prvé právo nestanovuje, čo a ako máme konať, ale zatiaľ prorokuje, ako sa bude diať na svete odvtedy, keď sa Spasiteľ narodil, že Bohu budeme vzdávať česť a chválu. Anjeli by mohli povedať:

Pred tým, ako sa Dieťa narodilo, ináč sa dialo na svete. Bolo na ňom iba rúhanie a modlárstvo. Lebo čo je bez Krista alebo za Kristom, je rúhanie. Hoci by to bolo veľké a slávne, jednako je to rúhanie. Ak má Boh byť Bohom, čiže ľuďmi za Boha považovaný a ako Boh uctievaný, to sa môže diať iba cez ono Dieťatko. Iba u Neho sa môžeme naučiť a presvedčiť, že Boh je Bohom láskavým, milosrdným a dobrotivým, keď svojmu Synovi neuľavil, ale k nášmu spaseniu Mu prikázal stať sa človekom.

Také srdce prajú anjeli veriacim, aby boli veselí v zármutku a spievali, keď sa diabol zlostí, aby mali pokoj v Kristovi a boli si ho vedomí, vzdorovali každému nešťastiu a diablovi sa ešte aj vysmiali, keď im škodu spraví, hovoriac: Diabol, ak nevieš iné ako toto, mal by si to nechať… Aby sme mali veselú, spurnú, vzdorovitú povahu vo všetkom utrpení, ktoré nás stretne. Aby sme diablovi povedali: Ty to tak ďaleko nedotiahneš, aby si mi pokazil moju radosť, ktorú mám v tomto Dieťati. To znamená eudokia – zaľúbenie – veselé, horlivé, radostné, smelé srdce, aby sme sa mnoho nestarali, nech sa robí, čo chce, a povedali diablovi a svetu: Kvôli tebe ja moju radosť nezanechám a nebude ma trápiť tvoja zlosť. Odstúp preč. Kristus mi viac radosti robí ako ty bolesti.

Také srdce nám prajú milí anjeli v tom speve.

Anjeli vo svojej piesni nám žičia srdce odvážne, ktoré sa odvážne postaví dokonca aj vtedy, keď sa nám zle vedie, v rozličnom nešťastí a pokušení.

Keď túto pieseň prevrátime, máme pieseň diablovu. Kde sa Bohu rúhajú, zlorečia a kľajú. Kde sa chystajú vraždy a taká domácnosť sa vedie, že človek nemá ani okamih radostný a nemôže od trápenia a súženia zjesť radostne ani kúsok chleba. Mám za to, že diabol rád spieva: Sláva diablovi v pekle a na zemi nepokoj a ľuďom hlúpe, zúfalé srdce. Nájdeme mnohých, ktorým dal Boh všetkého nadostač, ale pritom nemajú veselej chvíle. Majú plné stoly, pivnice a truhly, a predsa chodia s ovisnutou hlavou. Všetko, čo majú, je smutné a nemajú v žiadnej veci zaľúbenia. To je žiadosť diablova, ktorý nám ľuďom žiadnej radosti nedopraje, ktorú by sme mali mať z Božích darov. Oproti tomu spievajú anjeli, prajúc nám smelé srdce, ktoré vie vzdorovať všelijakému nešťastiu a pokušeniu.

To je ten milý spev anjelský, aký nenájdeme v žiadnej knihe, lebo on nepovstal ani nebol zložený na zemi, ale prišiel z neba dolu.

Pomáhaj nám, Pane Bože, skrze Ducha Svätého, aby sme ho zachovali a podľa neho konali skrze Tvojho Syna, Ježiša Krista, nášho drahého Pána. Amen.


Pripravil:
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár


Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach, Masarykova 37, 071 01 Michalovce,
MJ © 2021 Všetky práva vyhradené.