Cirkevný zbor ECAV na Slovensku v Michalovciach

Blahoslavený krotkí…

Martin Luther

Blahostavenstvá

Blahoslavení krotkí, lebo oni dedičmi zeme budú.
Evanjelium podľa Matúša 5, 5

Tretia vlastnosť každého pravého kresťana.
Pán veľmi pekne a správne určil, ako má vyzerať kresťan, ako sa mu bude vodiť a ako sa má potešovať. Svet je síce tiež taký, že keď sa mu zle vodí, má oči zaliate slzami a je utrápený. Ale pozri, aké myšlienky skrýva. Je to iba plač zlosti a hnevu, povstávajúci nie tak z utrpenej škody, ale že sa nemôže pomstiť, ani žlč vyliať, akoby chcel. Takého hnevlivé a pomstychtivé srdce nenájdeš u mojich učeníkov. Tí plačú ako pobožné dietky preto, že ich škoda bolí. Ale majú pritom krotké srdce, nezamýšľajú sa pomstiť. Porúčajú to Bohu a nechajú to tak, lebo to na nich Boh dopustil. Znesú to, kým dá pomoc a radu.

Lež čo nasleduje tam, kde je také srdce? To že: „dedičmi zeme budú.“ To jest, pretože všetku pomstu poručia Bohu, Boh ich bude ochraňovať a brániť a udelí im svoje požehnanie v tej miere, že im pýcha a svojvôľa bezbožných neuškodí. Ako to vidíme na príklade pobožného Jozefa. Bratia ho veľmi kruto napadli a všetky ich úklady smerovali k tomu, že ho chceli zničiť. Ale čo urobilo toto pobožné dieťa? On sa nechcel pomstiť. Poručil to Bohu a trpel vo všetkej trpezlivosti. Prijal, čo mu Boh naložil. A nakoniec sa stalo to, že sa stal pánom nad svojimi bratmi a Boh mu dal veľké dedičstvo. To by sa nestalo, keby nevytrpel taký odpor od svojich bratov. I ľud Izraelský bol od ukrutníka faraóna v Egypte veľmi utláčaný. Ten ho chcel pridusiť, aby sa viac nevzmáhal. Ale faraón a Egypt sa museli ponížiť a úbohý, potlačený, pomstu Bohu poručivší národ išiel hore. A vyhnal pohanov spred seba a obdržal dedičstvo zeme.

Tak nás Pán potešuje. Vy moji učeníci, musíte sa dať na svete utiskovať, ale varujúc sa hnevu, zachovajte dobré srdce voči tým, ktorí vám všetko nešťastie spôsobili. Mne poručte pomstu. Hľaďme na tú výbornú útechu, ktorá tu stojí a neposlúchajme starého Adama.

V predošlom nás Pán potešoval:“ Vy moji učeníci, ste svetom utláčaní, ale varujte sa hnevu. Zachovajte dobré srdce. Mne poručte pomstu. Ja vám to vynahradím hojným požehnaním a milostivou ochranou.“

Tu nás však vedie vyššie a chce, aby sme nielen odpustili, ale aj dobre činili tým, ktorí nám urobili zlé, ak budú v núdzi. A pripojuje k tomu sľub, že ako my budeme milosrdní, zaujmúc sa núdze biednych ľudí, aj najhorších nepriateľov, tak bude milostivý a milosrdný Boh k nám.

Touto útechou sa máme tešiť a neľakať tyranov, ktorí nás chcú obrať o zdravie a život, dobro i všetko. Boh nás môže obrániť a zachrániť. Tí však musia byť ponížení. Sú to nešťastní ľudia.

Tu sa pouč a pamätaj, aká je to hanebná a škodlivá vec, mať pomstychtivé srdce. Ale nešťastní, prenešťastní sú tí, ktorí na toto potešenie nedbajú. Nasledujú svoj hnev a nie sú ochotní pomôcť v núdzi.

Ty maj srdce krotké, znášaj v trpezlivosti, čo Boh na teba dopustil a čakaj na Božiu pomstu. On na to pozrie a obráni ťa. To sú tí, ktorí zdedia zem,/ nech tyrani robia čo chcú/. Ako sme počuli o Jozefovi i biednych Židoch v Egypte. Takýto príklad vidíme aj u Dávida. Ten bol svojim vlastným synom vyhnaný z krajiny. Dávid dobre vedel, čím si takýto trest zaslúžil. Znášal ho teda trpezlivo a čakal na Božiu pomoc. Tá nakoniec prišla a Dávid sa vrátil do krajiny. Vzbúrenec Absolón zahynul so svojimi mužmi.

Toto je tretia vlastnosť Kristových učeníkov. Nie sú pomstychtiví, ale v trpezlivosti s krotkým srdcom v utrpení očakávajú Božiu pomoc.